Mesto Sečovce, Dom Matice slovenskej v Michalovciach a Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vyhlásili 20. ročník súťaže vo vlastnej literárnej tvorbe Ruže mojej duše.
Aj v našej škole máme tvorivých žiakov, ktorí píšu básne, aby otvorili svoju dušu problémom, ktoré trápia mnohých mladých ľudí. Do súťaže sme zaslali práce Sone Oravcovej z 9.A a Sone Mihokovej z 5.A. Doteraz nepublikovaná tvorba žiačky 9.A Sone Oravcovej priniesla prvé úspechy. V súťaži bola ocenená diplomom a knihou. Srdečne blahoželáme.
Ukážka z tvorby
Sklamanie
Mám ten pocit, že som sama,
na tele len samá rana.
Do očí sa mi slzy tlačia,
krutým ľudom sa moje pocity páčia.
V láske som sa sklamala,
a v teba veriť prestala.
Plameň v srdci mi navždy zhasol,
že ty si tak nečinne žasol.
Veľmi si mi ublížil tým,
že ty si ma tak nečinne využil.
Už ti veriť nikdy nebudem,
a dúfam, že na teba rýchlo zabudnem.
Tak choď! Choď odo mňa preč,
nech už nepočujem tú tvoju reč.
Skončil si u mňa jediným slovom..
Tak sa maj navždy ... Zbohom.
Sladká láska
Srdiečko mi veľmi bije,
keď mám teba, dobre mi je.
Vždy mi úsmev vyčaríš,
a svojou dlaňou ma pohladíš.
Stal si sa najväčším snom,
a táto láska hádam nie je iba hrou.
Chcem počuť tvoj sladký hlások,
ako najčistejší jarný vánok.
Ľúbim Ťa, o tom pochyb niet,
páčia sa mi slová tvojich viet.
Myslím na teba každučký deň,
si pre mňa drahší ako anjelsky peň.
Prežívam teraz najkrajšie obdobie,
jeho časť tvorí aj naše svedomie.
Naučil si ma milovať,
a svoje srdce mi darovať.
Zo srdca mi spadol veľký kameň,
keď si vravel ,,Si môj lásky plameň.“
Platonická láska
Slovko ,,Ľúbim Ťa“ počuť chcem,
no nikdy sa ho nedočkám, ja to viem.
Ťažko mi je bez teba,
si moja jediná potreba.
Chcem, aby sme boli spolu,
je to ako hrať vo filme hlavnú rolu.
Túžim sa dívať do tvojich hnedých očí,
aj niekoľko storočí.
Tvoj pohľad je kúzelný,
a šarm, tak strašne pekelný.
Tvoja vôňa je očarujúca,
keď ju cítim, pripadám si ako hviezda cestujúca.
Mám ťa strašne rada,
no niečo medzi nami stojí,
niečo ako priehrada.
Príroda
Je to krásny pocit
chodiť po tráve bosí.
Mám ten hrejivý cit,
čo sa mi v srdci i v myšlienkach nosí.
Najčistejšia ranná rosa,
po zemi sa tiahne studená kosa.
Kvapky na zem padajú,
v ovzduší cítiť čerstvý vzduch.
Motýle sem a tam lietajú,
a z pôdy sa tiahne jemný puch.
Jemný vetrík veje,
ale nie vždy to tak je ...
