Jarné slnko nás už šteklí po nose. Obsedieť doma? To nie je náš štýl! Tak sme sa vybrali po stopách partizánov, ktorí sa počas Druhej svetovej vojny ukrývali v okolitých lesoch. Tunajšie lesy sú veru poriadne členité. Vďaka nim sa podarilo mnohým rodinám prežiť prechod vojenského frontu a kruté boje, ktoré zvádzali tunajší vojaci. Partizáni spolu so Sovietskou armádou odhodlane bojovali a často i zomierali pri oslobodzovaní našej krajiny od Nemcov. Niektoré rodiny zo Zemplínskej Teplice sa ukryli v doline medzi vysokými horami a prečkali tak tie najťažšie boje. Na znak vďaky, že nad nimi Božia prozreteľnosť držala ochrannú ruku, postavili po skončení vojny na týchto miestach kamennú kaplnku. Dostať sa k nej nie je veru jednoduché. No nám sa to bez problémov podarilo. Nachvíľu sme sa všetci zamysleli nad ťažkým osudom našich predkov a uvedomili sme si, aké máme šťastie, že žijeme v mieri. To žiaľ dnes berieme ako samozrejmosť a nevážime si pokojnosť dnešných dní. V kaplnke sme zapálili niekoľko sviečok.
Dobrú náladu na výlete umocnila i vydarená opekača. Opekali sme všetko, čo sme mali: klobásky, špekáčiky, cibuľu, chlieb a dezert boli pečené jabĺčka. Tie chutili každému. Slniečko i ďalej požmurkávalo cez konáre stromov, cestou sme videli veľa jarných kvetov a mladých stromov. Niektorí z nás si konečne uvedomili ako vyzerá dub a ako buk. Vyklíčené žalude a bukvice nám v tom pomohli. Zastavili sme sa aj pri lesnej studničke. Bola zanesená lístím. Odtok sme vyčistili, takže nabudúce sa z nej budeme môcť aj napiť. Naše putovanie sme zavŕšili malou tombolou, Takže niektorí šťastlivci z nás si pri pohľade na drobnosti, ktoré vyhrali budú aj takto pripomínať krásny jarný výlet na kapličku v lese.
