Tak ako každý rok aj teraz sa najaktívnejší Fénixáci zúčastnili 8. Celoslovenského stretnutia Fénixákov v Tajove pri Banskej Bystrici. Starší už vedia, že je to rodisko Jozefa Gregora Tajovského významného slovenského spisovateľa.
Cesta bola síce dlhá, no stálo to zato vydržať ju. Čakala nás horská chata Lesák plná prekvapení. Ani sme len netušili, ako ťažko sa nám z nej bude odchádzať. Začali sme prezentovaním našej územnej organizácie. História Fénixu v Zemplínskej Teplici má už naozaj pevné korene. Založil ju v roku 2000 pán riaditeľ RNDr. Pavel Roman. Spočiatku mali aktivity len turistický a poznávací charakter, neskôr sa rozšíril okruh záujmu aj na tvorivosť, športovanie, zábavu i vzdelávanie. Ďalší deň sme sa zúčastnili detskej konferencie s témou protidrogovej prevencie. I keď to znie veľmi nudne, uvedomili sme si veľa podstatných vecí. Okrem toho, čo o drogách a ich škodlivosti rozprávajú mnohí odborníci na rôznych besedách v škole nám Zuzka, mladá psychologička z Bratislavy so svojim tímom pripravili spoločné aktivity. Viedli k poznaniu, že sme súčasťou okolia, v ktorom má každý nejaký problém a ak budeme kamošom nablízku, tak sa problémy ľahšie zvládajú. Uvedomili sme si tiež, kto je pre nás v živote najdôležitejší a o koho sa môžeme vždy oprieť. Večerné diskotéky boli super, najmä keď tancovali i dospeláci a predvádzali svoje tanečné kreácie. Ďalší deň priniesol dážď, no veľká hra zameraná na finančnú gramotnosť zmazala všetky mraky z našich tvárí. Veď, zarábali sme si peniaze ako v reálnom živote. Pracovné zmluvy, daňové kontroly, súd i väzenie to všetko sme museli riešiť, aby sme zarobili aký taký groš, za ktorý sme nakupovali v obchode plnom všeličoho. Nakoľko sme dobrí finančníci, naše nákupy boli dosť objemné. Plné batohy a kufre sladkostí, džúsov, keksov sa nám veru ťažko niesli domov, boli riadne ťažké. Že Fénixáci majú talent sme ukázali v Minitalente Fénixu, ktorý moderoval Patrik Herman. A že má talent aj on predviedol v tanečnom dupkaní spolu s mladými vedúcimi z Rady mládeže Slovenska. Nebol skúpy ani sa podpisy, ktoré sme si ako suveníry priniesli domov. Dobrovoľníci si vyskúšali aké to je natáčať reláciu Reflex, ktorú tiež uvádzal Patrik Herman. Fénixácky Reflex sme si zažili aj v našej horskej chate.
No a prišlo to, posledné raňajky, výmena telefónnych čísel, nickov s novými kamarátmi, objatia, lúčenie, mávanie z autobusu a cesta domov. Boli sme unavení, ale plní zážitkov s úsmevom na tvári a dobrým pocitom, že sme sa zasa niečo nové naučili, zažili. Isto sa tešíme zase na budúcoročné celoslovenské stretnutie. Fénix, ďakujeme!
