Ako býva každý rok zvykom, Ústredie Fénixu pripravilo pre organizácie z celého Slovenska interaktívne vzdelávacie podujatie - Celoslovenské stretnutie. Tento krát v kempe Tatranec v Tatranskej Lomnici. Naša výprava sa na CSS dôkladne pripravila, keďže sa konal jej 10. ročník.
Večer po predstavení sa každej základnej organizácie sa žrebovali darčeky, ktoré doma vyrábali všetci Fénixáci. Darčeky boli parádne. Pre nás ich vyrobili kamoši zo Žiliny Vlčince. Na hodvábe maľované mandaly nám budú zdobiť steny doma a pripomínať tieto dni.
Po kráľovských raňajkách vo forme švédskych stolov prebiehala detská konferencia s témou: ,,Byť zdravý je in!“ Prišiel chlapík, akoby ho Michelangelo vytesal z mramoru a začal nám rozprávať o tom, čo bežne jedávame a nemali by sme, čo je pre naše telo zdravšie, čo sa s ním deje ak mu jedlom a lenivosťou ubližujeme. Pohyb so správnymi potravinami vraj umožní našim svalom pomáhať našej kostre držať sa v správnej polohe a tak čím budeme starší, tak nás nebude toľko kostí bolieť. Máme však všetci na výber. Ak budeme stále len sedieť, ležať prípadne stáť. Naša chrbtica bude v keli. Najlepšie vraj je často sa zavesiť na hrazdu, konár stromov, či na dvere a väčšinu hier, rozhovorov a prípravy na vyučovanie tráviť v drepe. J Prácou v skupinách sme si jeho rozprávanie medzi sebou rozdiskutovali, premysleli a vybrali sme si z toho pár vecí, ktoré by sme dokázali zabudovať do bežného nášho života. Vytvorili sme množstvo posterov, ktoré nám to pripomínali celý náš pobyt v Tatranci.
Poobede nám doručili Včerajšie noviny – vlastne „ľajstro papíra“, na ktorom boli úlohy. Vydali sme sa teda peši do Tatranskej Lomnice. Prinútili nás pýtať sa v Infocentre, v obchodoch, v múzeách i hľadať v parku na náučnom chodníku, len aby sme našli najvyšší strom, zistili, kedy založili hotel a pod. Pretože po ceste nás mal prepadnúť zbojník a kto nebude mať vylúštené heslo, tak ho čakal súd a ktovie, o čo by nás boli olúpili. Veď čipsy a sladkosti na výlete sú pre nás tak cenné!
Ani sme si neuvedomili, koľko vecí sme sa takto dozvedeli. Vyhľadať odchody a príchody vlakov už pre nás nie je žiaden problém, zistili sme aké akcie sa budú konať v Tatrách v najbližších týždňoch a popri tom sme si kúpili i aký taký suvenír.
Ďalší deň nás čakalo múzeum TANAPu a ďalšie tie nešťastné noviny, v ktorých bolo mnoooožštvo otázok. Poviem vám, tak pozorne sme ešte po žiadnom múzeu nechodili. Boli sme tam vyše dve hodiny, ledva sme stihli obed. Našťastie sa nám úmorne podarilo získať všetky žiadané info. Únavu z toho čítania a sliedenia po múzeu nám razom vyliečil skvelý rezeň na obed.
Poobede sme sa venovali kultúrnemu dedičstvu našej krajiny. Začali sme folklórnym tancom, naučili nás ho folkloristi zo Sniny. Neskôr sme si vyskúšali tkať malé koberčeky, z ktorých mohli byť malé taštičky. Počuli ste už o plstení? Jednoduchá technika spracovávania pravej ovčej vlny na rôzne výrobky. V dávnych dobách z jej plstili látky na kabanice aj čižmy Váľanky. My sme si vyrábali maličké ozdôbky a........poriadne sme si dopichali prsty. Ak nás nebavili ľudové remeslá, mohli sme si zahrať vybíjanú, futbal, freesbee. A ďalší stánok ponúkal výrobu odznakov s vlastnoručne vyrobeným motívom. Večer sme folklórny tanec vymenili za techno, fanky a iné. DJ „DžíííPííí (Jakub Popík) sa staral o parádny playlist .Spoznali sme veľa nových Fénixákov a odnášame si zážitky, ktoré nám nikto nevezme.
Vraví sa síce: „všade dobre, doma najlepšie.“ No keď budeme sedieť doma, tak to nikdy nezistíme.
Mgr. Stropkaiová